Život Prešova
online
online
Pred 50 rokmi ukončila Karafiátová revolúcia diktatúru v Portugalsku
25.04.2024 Celý región
Lisabon/Bratislava
25. apríla (TASR) - Diktátorský režim v Portugalsku, reprezentovaný
Antóniom de Oliveirom Salazarom, ktorý stál na čele krajiny v rokoch
1933 – 1968 a po ňom nasledujúcim premiérom Marcelom Caetanom, ukončila
Karafiátová revolúcia.
Vo štvrtok 25. apríla uplynie 50 rokov od revolúcie, ktorá v Portugalsku po 48 rokoch povalila režim útlaku a neslobody, označovaný ako Estado Novo (Nový štát).
Krátko po polnoci 25. apríla 1974 zaznela v programe Limite rozhlasovej stanice Radio Renascenca (Rádio Renesancia) zakázaná pieseň "Grândola Vila Morena" vtedy prenasledovaného speváka Josého Afonsa, ktorá bola signálom na začiatok povstania proti diktatúre v krajine.
Za revolúciou stáli mladí dôstojníci z Hnutia ozbrojených síl (MFA), na čele ktorého stáli Otelo Saraiva de Carvalho a Ramalho Eanes. Jednotky MFA vstúpili do Lisabonu a obsadili sídlo televízie RTP, lisabonské letisko, generálny štáb, ministerstvo vojny či sídlo banky Banco de Portugal e Marconi.
Prevrat sa podaril v priebehu 24 hodín a vyžiadal si štyri obete a 45 ranených. K úmrtiam a zraneniam došlo pri sídle tajnej polície, ktorej príslušníci začali strieľať do manifestujúceho davu. Postupne sa však vzdávali všetky provládne vojenské posádky. Salazarizmus totiž nenašiel po 48 rokoch svojej existencie podporu v žiadnej sociálnej vrstve.
Po oznámení pádu premiéra Caetana obyvatelia Lisabonu prejavili spontánne nadšenie, ktoré prejavili tým, že zbrane a vozidlá vzbúrených vojakov z MFA ozdobovali červenými karafiátmi.
Okrem Caetana prišli o funkciu aj prezident Amerício Tomás a ďalšie vedúce osobnosti režimu. O niekoľko dní došlo aj k prepusteniu politických väzňov z väzníc v Caxias a Peniche. Z exilu sa vrátili lídri zakázaných strán Mário Soares (Socialistická strana) a Álvaro Cunhal (Komunistická strana). Novým prezidentom republiky sa stal Generál Antonio Spínola, vedúca osobnosť revolučného hnutia. Jeho funkčné obdobie trvalo od 15. mája do 30. septembra 1974.
Krafiátová revolúcia rázne ukončila éru korporatívneho štátu, ktorú zaviedol diktátor Salazar. Portugalsko sa vydalo na cestu dodržiavania ľudských práv. Vtedajší minister zahraničných vecí, socialista Mário Soares, začal viesť rokovania s predstaviteľmi hnutí v portugalských kolóniách požadujúcich nezávislosť. Ešte v roku 1974 získala nezávislosť Guinea Bissau, o rok neskôr Angola, Mozambik, Kapverdy či Svätý Tomáš a Princov ostrov.
Novú ústavu Portugalsko schválilo 2. apríla 1976 a parlamentné voľby z 25. apríla znamenali víťazstvo parlamentnej demokracie v krajine. V roku 1986 vstúpilo Portugalsko do Európskej únie.
Vo štvrtok 25. apríla uplynie 50 rokov od revolúcie, ktorá v Portugalsku po 48 rokoch povalila režim útlaku a neslobody, označovaný ako Estado Novo (Nový štát).
Krátko po polnoci 25. apríla 1974 zaznela v programe Limite rozhlasovej stanice Radio Renascenca (Rádio Renesancia) zakázaná pieseň "Grândola Vila Morena" vtedy prenasledovaného speváka Josého Afonsa, ktorá bola signálom na začiatok povstania proti diktatúre v krajine.
Za revolúciou stáli mladí dôstojníci z Hnutia ozbrojených síl (MFA), na čele ktorého stáli Otelo Saraiva de Carvalho a Ramalho Eanes. Jednotky MFA vstúpili do Lisabonu a obsadili sídlo televízie RTP, lisabonské letisko, generálny štáb, ministerstvo vojny či sídlo banky Banco de Portugal e Marconi.
Prevrat sa podaril v priebehu 24 hodín a vyžiadal si štyri obete a 45 ranených. K úmrtiam a zraneniam došlo pri sídle tajnej polície, ktorej príslušníci začali strieľať do manifestujúceho davu. Postupne sa však vzdávali všetky provládne vojenské posádky. Salazarizmus totiž nenašiel po 48 rokoch svojej existencie podporu v žiadnej sociálnej vrstve.
Po oznámení pádu premiéra Caetana obyvatelia Lisabonu prejavili spontánne nadšenie, ktoré prejavili tým, že zbrane a vozidlá vzbúrených vojakov z MFA ozdobovali červenými karafiátmi.
Okrem Caetana prišli o funkciu aj prezident Amerício Tomás a ďalšie vedúce osobnosti režimu. O niekoľko dní došlo aj k prepusteniu politických väzňov z väzníc v Caxias a Peniche. Z exilu sa vrátili lídri zakázaných strán Mário Soares (Socialistická strana) a Álvaro Cunhal (Komunistická strana). Novým prezidentom republiky sa stal Generál Antonio Spínola, vedúca osobnosť revolučného hnutia. Jeho funkčné obdobie trvalo od 15. mája do 30. septembra 1974.
Krafiátová revolúcia rázne ukončila éru korporatívneho štátu, ktorú zaviedol diktátor Salazar. Portugalsko sa vydalo na cestu dodržiavania ľudských práv. Vtedajší minister zahraničných vecí, socialista Mário Soares, začal viesť rokovania s predstaviteľmi hnutí v portugalských kolóniách požadujúcich nezávislosť. Ešte v roku 1974 získala nezávislosť Guinea Bissau, o rok neskôr Angola, Mozambik, Kapverdy či Svätý Tomáš a Princov ostrov.
Novú ústavu Portugalsko schválilo 2. apríla 1976 a parlamentné voľby z 25. apríla znamenali víťazstvo parlamentnej demokracie v krajine. V roku 1986 vstúpilo Portugalsko do Európskej únie.
0
www.ZIVOTPO.sk
